..

PARADOX ŽIVOTA

To čo bola pravda stále platí

S nádejou prijal národ demokraciu. Demokracia sa však dostala do rúk nepravým ľuďom. Nevadilo by toľko, že nemali dosť štátnických skúseností, vecných znalostí ani filozofického vzdelania, keby aspoň boli mali viac obyčajnej múdrosti a slušnosti, aby vedeli vypočuť mienku druhých a pripustili svoje zlyhanie. Neprišlo ani postupné vystriedanie schopnejšími, ani nemohlo, pretože prvky zmätku a rozkladu našej spoločnosti, ktoré sa prejavujú v samotnom poňatí života, nemožno odstrániť len zmenou vlády. Týchto zmien sa už uskutočnilo viac než dosť bez toho, aby priniesli zásadné zlepšenie núdze, ktorá na Slovensku existuje. Všetky tieto rekonštrukcie kabinetov priniesli určitú pozitívnu výhodu iba hercom, ktorí sa na hre podieľali, ale výsledky boli vždy negatívne a obzvlášť pokiaľ ide o záujmy ľudí. Ako čas plynul, myslenie a praktický život ľudí boli zvedené na cesty, ktoré sú pre nich neprirodzené a škodlivé. Demokracia, ktorá mala po revolúcii dôveru ľudí, postupne ju vymieňala za úrady, až ich dostala všetky a nič iné už nemala. Musíme to tak povedať a vedia to aj tí demokrati medzi nami, ktorých sklamanie nad výsledkami je také veľké ako sklamanie ostatných.

Chybná línia vedenia zmenila demokraciu v súperiace politické strany o moc a v mocenskú organizáciu vládnucich strán, ktorá nadobudla veľkú príťažlivosť pre vládychtivých sebcov, vypočítavých zbabelcov a ľudí so zlým svedomím. Ich príliv zapôsobil na povahu mladej demokracie, ktorá ešte nebola zariadená tak, aby v nej bez hanebných príhod mohli nadobúdať vplyv poriadni ľudia, ktorí by ju plynule premieňali, tak aby sa stále hodila do moderného sveta. Pomery vo vládnucich stranách sú modelom aj príčinou rovnakých pomerov v štáte. Ich spojenie so štátom viedlo k tomu, že stratili výhodu odstupu od výkonnej moci. Činnosť štátu a hospodárskych organizácií má síce kritiku, ale bez výsledku. Parlament sa odnaučil rokovať, vláda vládnuť a naslúchať svojim voličom a riaditelia zvyšných štátnych podnikov a štátnych inštitúcií sa odnaučili efektívne riadiť. Voľby dnes pre mnohých nemajú význam, zákony sú tak krivé že stratili váhu. Nemôžeme dôverovať svojim politickým zástupcom a keby sme aj mohli, nedá sa po nich zase nič chcieť, pretože nemôžu ničoho dosiahnuť. Ešte horšie je, že už takmer nemôžeme dôverovať ani jeden druhému. Naša osobná aj kolektívna česť upadla. S poctivosťou dnes nikam nedôjdeš a o nejakom oceňovaní podľa naozajstných schopností darmo hovoriť. Väčšina ľudí už dávno stratila záujem o verejné veci a stará sa iba o seba a peniaze, pričom k zlým pomerov patrí aj to, že už ani na tie peniaze nie je spoľahnutie. Pokazili sa vzťahy medzi ľuďmi, stratila sa radosť z práce, prišli na náš národ časy, ktoré ohrozili jeho duševné zdravie i charakter.

Za dnešný stav zodpovedáme všetci, ale hlavnú zodpovednosť majú tí, ktorí boli a sú súčasťou či nástrojom nekontrolovateľnej moci. Je to moc záujmových skupín rozprestretých pomocou straníckej príslušnosti vždy vládnucej elity, od hlavného mesta Bratislava cez VÚC po mestá a obce. Tento vládnuci aparát rozhoduje v štáte i v samosprávach o tom, čo sa bude robiť bez rozdielu a názoru ľudí. Mocenský vplyv, členské poplatky, napchatie si vreciek prerástli skrz politiku do vytvorených organizácií, ktoré si naivne ľudia zakladajú v domnení, že spoločne budú môcť väčšou silou a váhou presadzovať svoje nevypočuté požiadavky, neuvedomujúc si, že žiadna organizácia nepatrí a nikdy nepatrila v skutočnosti svojim členom. Hlavnou vinou a najväčším klamstvom týchto vládcov je, že svoju vôľu vydávajú za vôľu občanov. Keby sme tomu klamstvu chceli veriť, museli by sme si všetci dnes dávať za vinu úpadok nášho hospodárstva, zločiny na rozkrádaní majetku štátu, úpadok morálky. Nikto rozumný samozrejme v takú vinu nás občanov neuverí. Všetci vieme, najmä to vie každý občan, že občan prakticky nerozhoduje v ničom, zatiaľ čo sa mnohí domnievajú, že vládla vládne ich menom a obzvlášť tá dosadzovaná vrstva funkcionárov vládnucich strán štátneho aparátu. Títo bez rozdielu k tej či onej vládnucej politickej elity zakaždým zaujmú miesto a sami sa stanú novou vrchnosťou. Funkcionári sa bránia zmenám oni ich nechcú robiť, pretože majú v rukách mocenské prostriedky ktoré užívajú skryto a beztrestne, ako vo vláde, vládnych organizáciách tak aj na VUC, v mestách a v obciach.

Zdrojom spoločenských zmien je hospodárstvo. Správne slovo má svoj význam, len keď je povedané za pomerov, ktoré sú už správne opracované. Správne opracované pomery – tým sa u nás, bohužiaľ, musí rozumieť naša celková chudoba a úplný rozpad vládnutia, kedy sa v pokoji a mieri na náš účet skompromitovali politici. Praktická kvalita závisela od toho, čo sa stane s podnikmi a v podnikoch. Pri všetkých našich diskusiách o zlepšení životnej úrovne nakoniec mali v rukách politici. Dobrých hospodárov bolo ale treba hľadať a presadzovať, nie držať sa názoru, že štát je zlý hospodár. Dnes môžeme žiadať viac peňazí no nie je a ani nebude z čoho. Mali sme žiadať vlády, aby riaditelia týchto podnikov nám vyložili, čo a za koľko chcú vyrábať, komu a zač predávať, koľko sa zarobí pre štát, čo z toho sa vloží do modernizácie výroby a čo je možné rozdeliť pre fungovanie škôl, nemocníc, sociálnych služieb a iných verejných služieb. No nežiadali sme a namiesto toho sme sa prizerali bezbrehému rozpredaju a rozkrádaniu štátneho majetku.

Dnes znovu kričíme „máme holé ruky“ Kategorické odmietanie dobrého, ľahostajnosť či nedôvera v zmeny k lepšiemu sú symptómami doby v ktorej žijeme. Náplasti a čiastkové zmeny pre oživenie socioekonomických procesov sú výsady politických strán bez jasnej koncepcie fungovania štátu. Výsledkom čoho je nespokojná, deštruovaná a roztrieštená spoločnosť s obrovskými sociálnymi rozdielmi a vysokou mierou nespokojnosti občanov. Našu vlasť sprevádzajú hlboké neistoty a názorové priepasti v spoločnosti. Vznikli obrovské rozdiely medzi regiónmi, rozdiely medzi vidiekom, malými a veľkými mestami a metropolou Slovenska akou je Bratislava, ktorá pre mnohých ľudí predstavuje falošnú modlu prosperity. Priepasť sa vytvorila medzi robotníkmi, strednou triedou a vznikla medzi skutočnou prácou a kapitálom. Priekopy v poňatí spoločnosti sú tak hlboké že ich nie je možné len tak zasypať. Tieto spoločenské krátery nevznikli zo dňa na deň. Je to výsledok systematického ničenia nášho štátu vládami. Je to cielená snaha o odovzdanie suverenity štátu a hospodárstva na úkor občanov. Predali nás do novodobého otroctva, aby sme napĺňali predstavy a vytvárali kapitál pre vládne elity. Oklamaný národ si ani nevšimol že vymenil všetko čo mal za falošné sľuby o budúcnosti a po 34 rokoch dospel k poznaniu, že nevlastní nič. Tí ktorí ešte fanaticky veria v lepšiu budúcnosť, zámerne nechcú počuť a vidieť pravdu pretože sa boja že ich ilúzie budú zničené navzdory tomu, že už nič pre nich neexistuje.

FRONT OSP razí cestu revolučných myšlienok, ktoré bez pochyby prinesú komplexnú zmenu v našej spoločnosti ku prospechu všetkých občanov a nie len jednotlivým skupinám. Obrodný proces pritom neprichádza s ničím príliš novým. Prináša myšlienky a námety, z ktorých mnohé sú staršie ako omyly doterajšej demokracie a iné vznikali pod povrchom viditeľného diania v spoločnosti a mali byť dávno vyslovené, boli však potlačované. Nemajme ilúziu, že tieto myšlienky víťazia teraz silou pravdy. Pravda teda nevíťazí, pravda jednoducho zostáva, keď sa všetko ostatné prešustruje! Nie je teda dôvod na národnú víťazoslávnu, je iba dôvod na novú politickú stranu a na novú nádej.